Pôvodne stredoveký rímsko-katolícky kostol bol zasvätený sv. Gálovi. Spomínaný je už v rokoch 1332 a 1337 v súpise pápežských desiatkov, vyberných pre Svätú zem:
“Nad svätyňou je strop zakončený klenbou. Má drevenú vežu, v ktorej visia dva zvony. Uprostred hlavného oltára je maľovaný kríž. Na epištolovej strane sa nachádza bočný oltár.” Spomína sa tu tiež existencia drevenej krstiteľnice, informácie o tom, že do kostola vo Visolajách chodia veriaci z filiálnych obcí Visolaje, Sverepec, Horný a Dolný Lieskov a v čase konania vizitácie sa obrátilo 160 ľudí na katolícku vieru.
R. 1786 bol zbarokizovaný, začiatkom 19. st. a r. 1893 opravovaný. Úpravami sa však (r. 1952-55 a 1990-91) kultúrno-historicky znehodnotil.
Najväčšia úprava kostola bola vykonaná v rokoch 1952- 1955 za pôsobenia farára Teodora Smatanu, ktorý po dokončení prác napísal do denníka:
“Rozšíril som kostolnú loď o bočnú prístavbu. Pôvodnú loď som musel nechať naznačenú, nie síce tvarom vo fundamentoch, ale tvarom horných obrysov. To znamená, že uprostred kostola som musel postaviť silný pilier, lebo Slovenský ústav pamitkovej strostlivosti nechcel ináč prácu povoliť. Zväčšenie kostola navrhol Ing. arch. vdp. dekan Ferdinand Foltán, hričovský farár. Pritom sme objavili uprostred lode pred hlavným oltárom, kryptu. Tesne pred Vianocami roku 1952 sme položili novú dlažbu. Do 1. januára 1953 museli byť vetky finačné náklady vyplatené, pretože sa pripravoval výmena peňazí. V jeseni 1953 akademický mliar Dölinger z Bratislavy vymaľoval stropové obrazy. V roku 1954 víchor narušil stabilitu kríža na veži, pri oprave bola urobená nová koštrukcia veže a šindľová krytina bola vymenená za plechovú. Pôvodná sakristia bola na opačnej strane od Banincov, z ktorej sme urobili bočnú loď, múry nadstavili a spojili so strechou kostola. Novú sakristiu sme pristavili ku kostolu zo strany od cintorína. Z pôvodnej gotickej stavby kostola zostalo zachovalé obvodové murivo starej lode, časť muriva bočnej lode a veža. Vnútorné zariadenie z roku 1893 bolo tiež vymenené, hlavný oltár s obrazom sv. Gála od maliara K. Švestku a plastiky od A. Dlhopotockého z roku 1893.”
Správa pána farára Smatanu teda dobre informuje súčasníka o architektonických zmenách kostola.
Vo veži kostola sú v súčasnosti umiestnené tri zvony, ktoré nahradili zovny z kostola rekvirované r. 1916. Veľký zvon má na hornom obvode nápis “P. Mária oroduj za nás”, v strede zvona je reliéf Panny Márie s Ježiškom a na dolnom obvode je nápis “Preliaty som v Trnave za Jos. Frastaczky farára 1892 u Vilh. Fisher.” Stredný zvon má na hornom obvode nápis “Milodar farníkov 1922,” v strede je reliéf sv. Cyrila a Metoda a na spodnom obvode nápis “Liali bratia Fisher.” Malý zvon má na hornom obvode text “Milodar Ondreja Masláka Krajni Ohio Amerika 1922,” v strede je reliéf sv. Ondreja, na spodnom obvode je text “Liali bratia Fisher v Trnave.”
Použité zdroje:
MARTINKA, Juraj. Visolaje. Ametyst, 2007. ISBN 978-80-89031-39-9
MARTINKA, Juraj. Visolaje – História a súčasnoť slovom a obrazom. Obecný úrad Visolaje, 2014